Pamätná kniha obce Malachov

roku: 1934

Kronikár o sebe

     Usnesením obecného zastupiteľstva zo dňa 14. februára r. 1934 bol som ja Viliam Martiny, správca - učiteľ v Malachove, ustanovený prvým kronikárom tunajšej obce. Tejto funkcie som sa ujal dnes 15. mája 1934.

     Nie som tunajším rodákom ale bývam tu už skoro celý rok. Narodil som sa 27. marca 1913 v Banskej Bystrici a po absolvovaní stát. reálneho gymnázia A. Sládkoviča v B. Bystrici, bolo to moje prvé miesto, keď som bol dňa 15. septembra 1933 zvolený za výpomocného učiteľa na tunajšej obec. škole. Ako začiatočník v tomto obore bol som poverený aj správcovstvom svojej školy, čo bolo pre mňa zprvu trochu nesnadným úkolom.

Popis obce

Poloha

     Obec Malachov odvodzuje svoje meno podľa povesti. Bola vraj založená baníkmi a uhliarmi. V dávnej dobe bol majiteľom Malachova zemän, pravdepodobne zo starého rodu Radvanských, ktorý sídlil na hrade, na mieste, kde sa dosiaľ jedon kopec nazýva Malý Hrádok a Veľký Hrádok. Tento majiteľ daroval vraj baníkom, ktorí tam kopali železo, rtuť a striebro, pôdu k vystaveniu chalúp. Osadu založenú týmito baníkmi, ktorí pracovali „za malú chovu“, pomenovali Malachovom a toto meno jej aj ostalo.

     Obec Malachov je rozložená v údolí pohoria Kremnických vrchov a síce na ich východnom svahu. Od okresného mesta B. Bystrice leží čiastočne k juhozápadu a je vzdialená od neho 5 km. Do Malachova prídeme cestou, ktorá odbočuje v Radvani smerom západným od hlavnej hradskej, smerujúcej na Zvolen a vedie cez hornú čiastku Radvane a cez polia ležiace vedľa cesty niekoľkými zákrutami do obce Malachov. Táto cesta je spravovaná vicinálnou skupinou Radvaň n. Hr. – Malachov – Ortúty.

Komunikácie (cesty)

     Na juh od Malachova vedie chodník cez polia a horu do malej obce Horné Pršany, ktorá je skrytá za vrchom. Cesta do tejto obce je na príkrom svahu a trvá z Malachova nie celú polhodinu.

     Ďalej smerom západným vedie vicinálna cesta na Ortúty a na Kremnické vrchy, kde sa mení v horskú skalnatú cestu. Na Ortútoch je aj horáreň na veľmi krásnom mieste.

     Romantický ráz dodáva celému údoliu horská bystrina, zvaná Malachovský potok. Sú v nej i pstruhy. Od horárne vedie lesná cesta niekoľkými zákrutami na čistinu k jezeru Ortútskemu, ktoré je skryté v korunách vysokých stromov. Je vraj hlboké. Súdi sa dľa toho, že je spojené s morom. Po dlhom dáždi sa nápadne zväčší. To jazierko povstalo pravdepodobne zo zatopených baní, ktoré tu v okolí kedysi všade boly. V týchto baniach sa dolovala dľa povesti rtuť.

Charakteristika (tvar)

     Sama obec Malachov leží v úzkom údolí, ktorým preteká Malachovský potok. Na jeho pravom brehu je osada Dolné Pršany, ktorá je s Malachovom úplne spojená. Celá dedinka má tvar podlhovastý. Domky sú stavané zväčša vedľa seba. Sú obkľúčené plotmi a skryté korunami vyšších stromov. Niektoré domy sú postavené i na svahoch.

Škola

     Významnou pamiatkou v obci je ev. a. v. ľudová škola, ktorú založil roku 1858 Andrej Braxatoris Sládkovič, evanjelický kňaz radvanský, uvedomelý slovenský básnik. V roku 1933 bola povolená i obec. ľudová škola výnosom Referátu min. školstva a nár. osvety zo dňa 26. júla 1933 pod čís. j. 68805/I-33. Obec. ľudová škola bola zriadená z toho dôvodu, lebo počet školopovinných detí prevýšil už v škol. roku 1932/33 číslo 100. V škol. roku 1933/34 bolo 116 školopovinných detí. Obec. ľud. škole boly pridelené nižšie ročníky a síce I. II. III. spolu 67 detí a ev. a. v. ľud. škole vyššie ročníky a síce IV. V. VI. VII. VIII. roč. Bola zavedená striedavá polodenná výučba.

Založenie a postavenie ev. a. v. ľud. školy

     Ako sme už hore spomenuli, základ ev. a. v. ľud. školy sa položil dňa 30. augusta 1858 a dňa 31. októbra bola skrze Andreja Braxatorisa Sládkoviča, kňaza, posvätená a toho samého dňa bol uvedený do svojho stavu učiteľ Michal Kollár. Výučba sa 2. nov. 1858 započala.

     Najväčšie zásluhy o založenie tejto ev. a. v. ľud. školy si získal Andrej Braxatoris Sládkovič, radvaňský ev. kňaz a Ľudevit Haliarský, lesný strážca v Ortútoch. Hmotnou podporou poslúžila i rodina Radvaňských z Radvane.

     Ľudia ťažko porozumeli cieľ výučby – školy, preto často krát bolo treba i súdobne zakročiť proti nevďačníkom školy a výučby. Keď ale bola zavedená školopovinná návšteva všeobecná, nepostačila drevená budova, bo vôbec nevyhovovala podmienkám učebne, nútená bola ev. cirkev stavať novú šk. budovu. Ku tomuto cieľu patričný pozemok dostala cirkev od rodiny Radvanských. Takto cirkev v roku 1884 vystavila novú zo skál a tehál murovanú školu za dozoru Jozefa Hodžu ev. kňaza v Radvani. Táto budova stojí i dnes, potreba však zase vyžaduje prístavbu tejto školy alebo celkom novej, lebo dľa počtu detí nevyhovuje podmienkám školy pre nedostatočný priestor. Dnešná moderná a pokroková škola vyžaduje rozšírenie našej školy o jednu triedu. Budova je na viacerých miestach dopukaná. Pukliny sú opravené, lebo do budovy udrel už dvakrát hrom.

     Keď sa terajšia budova ev. a. v. ľud. školy stavala, viedla popri nej vicinálna cesta. Pozdejšie cesta sa stavala popri potoku a tak škola ostala na boku, pod záhumním v záhradách. Postavená je zo skál a tehly. Vo vnútri je učebňa a pre učiteľa byt, ktorý pozostáva z dvoch izieb, z kuchyne a z komory. V roku 1924 sa previedla oprava budovy s vonku i z dnuká. Pristavily sa tiež ploty a bočné staviská.

     Dnes už pravda táto budova nevyhovuje ani po stránke zdravotnej, lebo počet školopovinných detí vzriastol. Z toho dôvodu sa obec. rada rozhodla, že postaví novú dvojtriednu školu obecnú. Rozhodnutie obec. rady dosiaľ neprešlo v skutok pre hmotné nedostatky našich občanov.

     Obecná ľudová  škola, zriadená v roku 1933, kooperuje s ev. školou. Používa jej miestnosti a učebných pomôcok. K tomu dal súhlas miestny ev. a. v. filiálny sbor. 

     Bola to namáhavá práca, než došlo k zriadeniu obecnej ľudovej školy. Veľkú zásluhu na tom mal obecný a ev. a. v. filiálny sbor v Malachove. Hneď, jakmile bola povolená obec. ľud. škola, zriadená bola pre ňu i školská stolica, ktorej prvým predsedom bol p. starosta Ján Bušovský. Obecná rada viackrát jednala o výstavbe novej obecnej ľud. školy. Bol stanovený pre ňu pozemok a zakreslené boly i plány. Toto jednanie v školskom roku 1933/34 nevošlo ešte v skutok.

Dôležité dejinné pamiatky

     V našej obci máme dva cintoríny a síce preto, lebo tu boly pred rokom 1910 dve obce. Obidva cintoríny sú obecným majetkom. Kostol v našej obci nebol postavený, lebo cirkevníci sú chudobní. Obyvatelia Malachova navštevujú chrám Boží v Radvani n. Hronom. Iného pamätného miesta u nás niet.

     Malachovo bolo viackrát navštívené Turkami. Roku 1599 v noci medzi 21. a 22. okt. vypálili Turci Malachovo a okolité obce.

     Spomína sa tiež, že obec Malachovo dostala meno od potoka cez ňu pretekajúceho, zvaného kedysi „Malaho“. Určite sa nevie, že od koho a od čoho dostala obec toto meno. V okolí Malachova našly sa historické pamiatky, hlavne na Veľkom Hrádku. Vykopávky tieto siahajú do dávnej doby.  

Horstvo

     Výška obce nad morom je 440 m. Najvyššia budova v obci je potravné družstvo. Najnižšie, poťažne najhlbšie miesto je dno studne v školskej záhrade. Povrchová plocha chotára je čo zväčša hornatá a naklonená k východu. Vyvýšeniny na katastru obce sú: Trávni Ždiar (821 m) Malý Hrádok (540 m) a Veľký Hrádok (580 m). Ostatné kopce sú len výbežkami týchto vrchov.

     Všetky tieto vrchy podobajú sa kúželu. Ždiar je obrátený k juhu. Malý a Veľký Hrádok hľadí ku severu. Sú vysadené jedľovým lesom, ale posiaté boly už i buky i duby. Tieto kopce tvoria prirodzenú kotlinu, v ktorej je obec chránená pred severnými a severozápadnými vetrami.

     Toto hornaté prostredie má vplyv i na povahu nášho ľudu. Náš ľud  je v celku zdravý a povahu má veselú. Rád mnoho premýšľa a dumá. Toho príčinou je podvýživa a terajšie neutešené pomery, ktoré tak doľahly i na našu obec.  

Vodstvo

     Všetky spomenuté kopce sú i hranicou vodnou. Cez našu obec preteká potok, zvaný Malachovský. Meno dostal od obce, ktorou preteká. Prameň má v Ortútskom lese (už badínsky chotár) a v Dol. Radvani vteká do Hrona. Koryto je priemerne 1,5 m hlboké a 5 m široké. Tečie smerom na východ. Obec leží okolo stredného toku na obidvoch stranách resp. brehoch. Cez potok sa prechádza mostom a lávkami. Spád vody v potoku je dobrý, lebo veľmi rýchle prúdi dolu korytom. Keď sú veľké dážde (na jar a v jeseni), vyleje sa voda z koryta a má rýchly a prudký spád. Jeho činnosť denudačná je dosť veľká, soberá pôdu a niekde svojou silou i štrk a menšie skaly. Ako som sa dozvedel, pred viacerými rokmi bol údajne pri rozvodnení tak silný prúd, že plavil dolu kláty. Voda je v normálnom stave bielomodravej barvy od hliny a sliedy.

     Náš Malachovský potok skytá pre deti v zime i v lete mnoho radostí. V zime na niektorých častiach zamrzne hrubý ľad. Chlapci a dievčatá sa na ňom veselo kĺžu. V lete zase im slúži ako miesto pre kúpanie, kde sa v horúčosti ochladzujú. Na niektorých hlbších miestach sa len tak hemžia v lete roje nahých detí. Na jar obchádzajú chlapci okolo brehov, režú si prúty z vŕb a krútia si píšťale.

     Gazdinky tiež rady plákajú v potočnej vode, perú šaty, umývajú hrnce a misky, ba niektoré naberajú z potoka vodu na varenie a pitie s príslovím „keď voda prebehne deväť kamienkov, už je čistá“. Gazdovia v nedeľu vyvedú kone na potok a dokonale ich vycudia a umyjú. Tí, ktorí majú vodu ďalej, vyženú statok do potoka ku napájaniu.

Útvar (Složenie pôdy)

     Geologický výskum okolia B. Bystrice je ešte v začiatku. Najväčšou vďakou sme povinní Dionýzovi Štúrovi, vynikajúcemu slov. geologovi, ktorý v rokoch šesťdesiatych viac razy preskúmal geologický terén medzi Váhom a Hronom a tiež aj Veľkú Fatru. Najnovšie po prevrate prof. Kettner a jeho škola skúma tento kraj a už tak dôkladne, že došlo k jeho detailnému mapovaniu. Až dodnes majú hotové len čiastky a celkový prehľad geologickej stavby nášho okolia nie je dosť jasný.

     Podľa týchto literárnych prác vidíme, že najstaršia vrstva krystallinikum, a to žula a rula najdú sa len na málo miestach, hlavne tvoria najvyššie hrebene. Nad týmto krystallinikom máme vrstvy paleozoické a to najviac vápence a pieskovce. Vo Veľkej Fatre prerušila túto pôvodnú stavbu mohutná sopečná činnosť treťohorná, ktorá zaplavila celý kraj svojou lávou. Dnešné sopečné usadeniny a horniny, trachyt a čiastočne andezit sú jadrom tohto pohoria, na ktoré vo svahoch lemuje sa trachytová a andezitová vrstva.

     V týchto sopečných vrstvách bola nerastotvorná činnosť veľmi veľká. Odtiaľ je i rozmanitosť týchto sopečných hornín a veľké rtuťonosné bohatstvo. Stredná čiastka Veľkej Fatry bola cez celý stredovek a novovek známé miesto baníckej práce. V týchto sopečných horninách našlo sa zlato, striebro, železo, rtuť a iné kovy.

     Kraj malachovský leží uprostred tohto tak zaujímavého geologického terénu a minulosť osídlenia nášho kraja súvisela s týmto nerastným bohatstvom. Ešte i dnes vidíme na blízkom okolí otvory zo XVI. a XVII. storočia baníckeho podnikania, kde sa dolovalo na cinabarit a na rtuť.

     Táto do treťohornej doby spadajúca sopečná činnosť bola dokončená v dobe diluviálnej, kedy konečnú tvárnosť dostal náš kraj. Kopce okolo Malachova dostaly tiež istú tvárnosť a to pomocou ľadovcov, ktoré v diluviálnej dobe pretvorily celé okolie. Dnes je stav geologický v dobe aluviálnej, ktorý ukazuje malú premenu v dnešnej dobe.

Zemepisná poloha našej obce

     Polohove leží náš kraj v oblasti vnútrozemskej, v pásme strednej Europy a má zemepisnú polohu: 36° 45´ 27´´ vých. zem. dĺžky (vých od Ferra) a 48° 42´ 32´´ sev. zem. šírky. To je vlastne poloha našej obce, určená zo špecialnej mapy.  

Rozloha obce:

     Katastrálna velikosť obce je 551 ha, 59 á a 47 m². Plochy sa odhadujú pri oraní dľa pluhov. Pluh zeme činí asi 2560 m². Kataster malachovského chotáru má podobu kačky s dlhým, pretiahlym hrdlom. Prirodzené hranice katastru na severe, západe a juhu sú hory a od štátnych lesov je oddelený Malachovským potokom. Najväčšia šírka katastru činí asi ..... Dĺžka katastru je asi ..... Pôda je súkromné vlastníctvo jednotlivcov, urbarialistov a obce. Najväčší majetník katastrálnej pôdy je urbár. Má ...... lesov. Pôda po smrti gazdu sa podelí medzi všetky deti.

Miestne názvy a ich pôvod

     V našej obci sú niektoré zaujímavé názvy katastr. částí: Diel, Harcová, Zároves, Záhumnie, Močiare, Kopanice, Dolinky, Hrb, Lány atď. Tieto názvy majú pôvod od polohy a tiež i od udalostí, v dávnej dobe sa odohravších na ich mieste. Diel je pôda asi najprv vydelená ku obrábaniu. Harcová je miesto, kde za časov tureckých vpádov bola svedená krvavá bitka. Záhumnie – pôda za humny. Kopanice, pôda strmá – úbočie, kde sa orať nemôže, len kopať. Dolinky – na ich mieste sa stretá viac úzkych doliniek. Hrb je pôda hrbolatá. Močiare – pôda mokrá, močarina. Dnes však už na ich mieste nie je mokrá pôda, lebo močiare boly účelne odvodnené a upravené na úrodné polia, kde si občania pestujú zeleninu.

Počet domov v obci

     Počet domov v obci je 131. Domy s roka na rok sa množia a stavajú, lebo i ľudí pribýva. Pomýšľa sa i na stavbu novej dvojtriednej obecnej ľudovej školy, žiaľbohu obec nedisponuje v terajších hospodárskych pomeroch tak veľkými finančnými prostriedkami, aby stačily na výstavbu celej školy. Na Malachov pripadajú čísla od 1-104, na osadu Dolné Pršany od 1-27.

Podnebie a poveternostné pomery

     Výška obce nad morom, ako som už spomenul pri horstve, činí 440 m. Obec je chránená od severných, severozapádných i západných vetrov vrchmi. Leží v úzkom údolí (doline) medzi kopcami od západu Diel, Ždiar a Hory Kremnické, od juhu Vysočina, Števkov a Háj. Tieto kopce sú porastené bukovými a jedlovými lesmi. Malachov má zpomedzi okolných obcí najväčšiu teplotu. Podnebie je u nás mierné, patrí do pásma lesného, ktoré je prechodom od vnútrozemskej klimatickej zony do veľkej klimatickej zony flišového pásma karpátskeho.

     Zvlášť okolie školy je ľavné a od mrazivých severákov dobre chránené, lebo leží pod Záhumním. Tieto pahorky prenesú severák ponad školu. Juhozápadný vietor donáša najviac hrmavíc a dážďov. Východný a severný vietor prinášajú suché počasie. Najväčšia teplota býva u nás koncom júla a začiatkom augusta a síce priemerne denne +28°C. Najväčšia zima býva koncom januára asi -20°C priemerne. Dážde bývajú dosť prudké, ale prietrž mračien je veľmi zriedkavá. Potok Malachovský sa málokedy rozvodní, pretože koryto má dosť veľké, regulované a spád vody je všade dobrý. Tedy v celku sú dažďové pomery mierné. Naprší ročne priemerne 10-15 cm.

     Sneh sa na úbočiach severnej strany obce rýchle roztopí, keď slniečko vyššie vystupuje. Úbočia, ležiace pod slnkom v tieni dosť dlho držia biely zimný pokrov na sebe. Samozrejme, že vždy závisí od ročnej povetrnosti.

     Stromy kvitnú obyčajne na začiatku mája, niekedy i koncom apríla. Lastovičky prichodia začiatkom apríla, niekedy i skôr koncom marca. Škovránky priletia vždy skôr, tedy v polovici marca. Kosenie sa začne okolo 20. mája, žatva asi okolo 15. – 20. júla. Naša obec má veľmi dobrú polohu, je chránená vyššími kopcami a preto je v nej teplejšie, než i iných obciach.

Ľudové príslovia u nás o počasí

     Ľudia, zvlášť starší a skúsenejší majú vžité mnohé príslovia, týkajúce sa okolitých zjavov a vzťahujúce sa na počasie budúceho dňa. Tieto príslovia radi príležitostne používajú. Sú to príslovia rázovité, charakteristické pre okolie našej obce. Keď hučia lesy, ľudia prorokujú dážď a vravia „Hora hučí, bude dážď“ alebo „Horná skala očernela, bude dážď“. „ Po Števkove líšky zvárajú, bude lejak (totiž hmla sa preťahuje)“. V zime určujú počasie dľa hlasu, na pr. „Počuť zvony zo Skubína“, bude zima a sucho. „Ten náš zvon akosi divne zvoní“ – vtedy oteplie. „Zore chytro zhasly, bude dážď“ – ak sú dlho červené, bude vietor.“

     Niektoré zvyky z dávnych čias sa až posiaľ udržujú. Keď sa blíži búrka, zvonár zazvoní. V noci pália počas búrky vianočné sviečky. Iní pália posvätné paňamúšky. Sú to prastaré zvyky, zachované ešte z pohanskej doby.    

Flóra (kvetena)

     Flora malachovskej doliny je v súvislosti s veľkým vývinom stredoslovenského pralesa. Veľa reliefov máme z dôb minulých. Zvláštnosťou je ale charakteristický les, ktorý dominuje celú floru až po dnešok. Keď prejdeme lesom k jezeru Ortutskému, naskytne sa nám príležitosť vidieť zbytky z veľkého pralesa, ktorý má pôvod v treťohornej dobe a ktorý zasahoval až do nášho kraja. V blízkom okolí Malachova rastie mnoho bylín, ktorých liečivá moc je známa. Z nich niektoré sú tieto: Arnica, bazalička, bedrníček, bez čierný, blen čierný, bolehlav, durman, hromové korenie, hybišek, jablčník, jaterník, kapraď, kokoška, nátržník, husie mydlo, pätolístok, úložník, lulok, rozpuk, koniklec lúčny (cirigier), náprstník, rojník, oman, osladič obecný, pľúcnik, zádušník, sladká vŕbka, rosička, syrišťová bylina, krvavé korenie, túžebník, čarovník, úrečník, vitod horký, vranie oko, kukačka, zemská para, hlístnik, žltá metla a devätšíl.

     Tieto byliny rástú na lúkach a rúbaniskách, ale najdú sa i v záhradách. Tvoria čo zväčša spoločenstvá, to jest na vhodných miestach rastie a žije viac príbuzných bylín spoločne. Domáci ľud ich dobre pozná a vie ich aj účelne užívať ako lieku.

Lesy

     V tunajších lesoch býva príjemne si odpočinúť. Sú to vo vyšších polohách čo zväčša lesy ihličnaté. Nižšie v hájoch prevládajú listnaté stromy. Najviac vidíme smrekov, borovíc, jedlí a bukov. Menej rastie dubov, brezí a jaseňov. Početne sú zastúpené akáty, ktoré tvoria v háji príjemnú vôňu. Drevársky priemyseľ upadol a nie je zdrojom stáleho zárobku. Lesy v našom okolí patria Bývalým urbarialistom v Malachove a Bývalým urbarialistom v Dolných Pršanoch. Úžitkové drevo kmeňové a palivové metrové predáva sa najviac z ruky v drobnom predaji. Niektoré druhy sa stálym pestovaním zušlachťujú.

     Vedľajšiu ťažbu lesa poskytujú huby, jahody a iné lesné plodiny, ktoré sú predmetom sbierania nášho obyvateľstva. Čučoriedok, brusníc a húb poskytujú tunajšie lesy hodne. Z jedlých húb nachádzajú sa hríby, šampiony, kuriatka, rýdziky a iné. Tieto huby predávajú na trhu v B. Bystrici naše gazdinky.

Zverina

     Živočíšstvo bolo v starej diluviálnej dobe svojrázne aspoň paleontologické nálezy svedčia o tom. Tak v okolí našly sa stopy po jaskynnom medveďovi a jaskynnej hyene. Pozdejšie udržal lesnatý kraj len obvyklú zver stredoslovenského pralesa. V Ortútskej doline sa nájdu ešte roháče, jelene, diviaky, jazveci, zajace a srny, ale i tie sú už zriedkavejšie. Líška a kuna sú skryté. Bývajú v podzemných brlohoch. Vtáctvo nášho okolia je zaujímavé, zvlášť: hlucháň, tetrov, kaňúr, jastrab, na ktoré sa poľuje. V jari počujeme prenikavý spev čierného drozda, ktorý sa priblíži až ku domu a veselo si prehvizduje. Na začiatku leta ozýva sa z hory hlas kukučky. Škovránok a prepelice hlásajú roľníkovi radosť, ale zavčasu odletujú do teplých krajín. Milý je i spev drobných vtáčkov ako je králik, stehlík, slávik atď od ich spevu ozýva sa celá naša dolina. V báňoch (rúbaniskách) nachodí sa mnoho hadov, rôzne druhy zmijí ktorých sa ľudia veľmi boja. V potokoch je hodne pstruhov.

     Za útočište živočíšstvu slúži hustý a tmavý les v Ortútoch, kde je zverina aspoň čiastočne chránená.

Osídlenie nášho kraja

     V okolí Malachova už dávno našly sa stopy osídlenia starého pračloveka, menovite hradištná doba je zastúpená na Hrádku a na Hradišti. Náš kraj bol obývaný už i v dobe kamennej a síce mladšej, neolitickej. O tom svedčia nálezy na dolnopršianskom Veľkom Hrádku kde vykopali dva fragmenty kladiva (mlatok) z načervenastého kvarcového kameňa s recentnými ulomenými plochami, štyri vajcovité vyleštené kamene zo žabca, na druhom mieste 12 kusov na jednej hromádke. Táto predhistorická vrstva kultúrna je v súvislosti v blízkom okolí sa nachádzajúcou kultúrou hradištnou. Celkom systematicky to ešte nebolo vyskúmané. Z vykopávok malachovských prišlo niečo pomocou staviteľa Petrikoviča do národného muzea v Turč. Sv. Martine.

     Z doby bronzovej pamiatok nemáme, ale je isté, že náš kraj bol obývaný. Po dobe bronzovej prišla doba stradonická. Z tejto doby sú známe zase pamiatky, ktoré sa našly tiež na Veľkom Hrádku v Malachovskej doline. Sú to črepy veľkých túhových mádob, železná ruda, kusy mlynského kameňa, črepy veľkých nádob so silnými stenami, urobené zo šedej hliny, pomiešanej s hrubým pieskom a medzi nimi i masívny pupák.

     V muzeu v Turč. Sv. Martine je odtiaľ túhový črep pojarčekovaný a typický stradonický preslen z tuhového črepu. Je veľmi pravdepodobné, že tu bolo stradonické sídlište. Vykopávky pokladaly sa za významné a na začiatku tohoto storočia zúčastnil sa ich aj svetochýrny archeolog Móric Wošinský. Tieto pravekové pamiatky ukazujú, že náš kraj bol pred Kristom tak ako i v storočiach po Kristu obydlený a mal svoju kultúrnu úroveň pomerne dosť vysokú. O tom svedčia najmä najdené mlynské kamene a krásné bronzové a železné predmety.

     Po pravekovom osídlení až do historického svetla nemáme súvisiace zprávy, takže kontinuita starého osídlenia s historickým nie je jasná. Keď sa založila Banská Bystrica, iste už aj na okolí bolo života. Pravdepodobne patrila naša obec na náš kraj celkom do práva rodu Radvanského. Už dávno v stredoveku spomína sa „comes Radún“ a jeho potomci, ale isté faktá a dáta, vzťahujúce sa na našu obec nemáme.

Pôvod obyvateľov našej obce

     Praobyvatelia našej obce prisťahovali sa asi z Nemecka hneď na počiatku nemeckej kolonizácie u nás, čo potvrdzujú i mená terajších obyvateľov: Plaijovci. Iní snáď počas náboženského útisku v XVII. storočí presťahovali sa z Čiech alebo Moravy, myslím totiž na zakladateľov. Staré familie sú: Strelec, Krnáč, Kubiš, Klačan, Dobrota, Crmomán, Kollár, Kapusta. Behom rokov sa priženili zo susedných obcí niektorí ako Riečan, Kováč, Náthan, Šteinsdofer, Dvorský, Dobrík, Chovan, Šajdák atď. Zakladateľmi našej obce boli najskôr Nemci, ktorí kráľom uhorským Bélom IV. povolaní hrnuli sa do slovanských zemí, zvlášť do baníckych krajov, kde ako baníci boli slobodnými obyvateľmi, požívali zvláštnej ochrany kráľovej a mali mnoho privilegií (výhod).

     V XVI. storočí kvitlo už baníctvo v kraji malachovskom. Dolovalo sa na železo, medienku, ale hlavne na rtuť.  

     Toto banské podnikanie je v súvislosti s veľkým rozkvetom baníctva v našom okolí a trvá až do XVIII. storočia. Rtuť malachovská robila veľkú konkurenciu rakúskym baníckym podnikom a preto umele znemožňovali ďalšie vyrábanie tohoto kovu.

     S tým začal úpadok kraja a našej doliny. Úpadok tento doľahol i po stránke hospodárskej i po stránke sociálnej. Namiesto banského podnikania prišlo lesné hospodárstvo, ktoré aspoň na krátku dobu oživilo obyvateľstvo našej obce.

Obyvateľstvo

      Obyvateľstvo v našej obci úmerne vzrastá. Počet obyvateľov v roku 1920 bol súhrnne: 792 duší, mužov bolo 411 a žien 381, z toho ev. a. v. náboženstva bolo 518 ľudí a rim kat. 269 a 5 izraelitov. Podľa národnosti bolo všetkých 792 Slovákov. Počet obyvateľstva z minulých rokov stúpa tým, že v rodinách je veľká čeľaď a že sa viac dbá o čistotu, tedy o zdravie, než predtým. Podľa posledného sčítania má naša obec súhrnom 778, podľa národnosti 776 Slovákov, 1 Ukrajinec a 1 Čech.

     Obyvatelia sú trvácne usadení a gazdujú na svojom poli. Mnohí chodia do Banskej Bystrice za prácou ako robotníci, obchodní pomocníci a nádenníci. Mnohí sú i bez práce a žijú v biednych pomeroch. Odkázaní sú na týždennú podporu. Nezamestnanosť v našej obci sa rozmohla od tej doby, ako zastavila prácu súkenná továreň a pracovné sily rozpustila. Z Malachova pracovalo v tejto továrni vyše 200 ľudí. Niet v obci ani jednoho roľníka, ktorý by vyžil zo svojho majetku. Každý musí pri roľníctve ísť i na zárobky. V obci sú 8 furmani (povozníci), ktorí tiež nemajú veľkého zárobku.

     Naši občania držia sa v obci a hospodária na svojom skromnom statku, hoci to za dnešných hospodárskych pomerov málo vynáša. Pred prevratom radi chodili na Dolniaky do Maďarska na žatvu. Odtiaľ si priniesli mnoho obilia. Bohužiaľ, že si nevedeli včas dobrých zárobkov usporiť peniaze. Teraz už sporia, lebo bieda ich učí.

Zamestnanie obyvateľstva

     a) Obyvatelia našej obce sa zamestnávajú rôznou prácou. Jedni sú robotníci, pracujú v niektorých podnikoch v B. Bystrici, hlavne na pílach, v zápalkovej továrni, stoličkovej továrni, v pivovaroch a farbiarňach. Druhí sú zasa nádenníci a vykonávajú rozličné denné práce. Pília drevo, nosia maltu pri murároch alebo pracujú väčším roľníkom na poli.

     Roľníkov je u nás mála a títo nemajú tiež mnoho pôdy. Kúsok poľa má skoro každá rodina. Tedy pôda je veľmi rozdrobená a preto je obrábanie povrchné a nedostatočné. To vidíme zvlášť pri pôde ornej.

     Ovocinárstvo pestuje sa s dobrým úspechom. Majitelia sadov majú pekných ovocných stromov a viacerí len šľachtené vypestované druhy, pretože toto je ich väčším zdrojom príjmov. Zeleninárstvo bývalo len pred niekoľkými rokmi pestované, vtedy bolo väčším prameňom dôchodku. Keď ale po prevrate prisťahovalo sa viacej Bulharov, ktorí v B. Bystrici a v susednej Radvani prenajali, ba niektorí i kúpili viac pozemkov, aby na nich pestovali zeleninu, vytlačení boli naši roľníci so zeleninou z trhu a tento prameň živnosti museli zanechať, lebo sa im to nevyplácalo.

     V domácnostiach chovajú statok, zvlášť kravičku i dve majú viacerí, chudobnejší chovajú kozy. Bravy sa chovajú len pre domácu potrebu a tiež sa veľmi nevyplácajú. Včelárov je u nás 15 so 75 včelnými čeľaďmi.

     b) Kopanie rudy antimonu, olova a rtuti prestalo, pretože nikto nehodlá túto prácu podnikať.

     c) V obci sú rôzni remeselníci a síce krajčíri, obuvníci, tesári, murári, maliari, zámočníci, klampiari, stolári atď. Často prichodia i podomoví obchodníci, predávajú čipky zo Starých hôr a prútené košíčky z Povážia.

     V Amerike žije z Malachova asi 20 ľudí, ktorí sa vysťahovali do zámoria, aby si tam prácou zarobili a usporili peniaze. Do Francie odišlo 6 ľudí. V dnešnej dobe však vysťahovalectvo i u nás na Slovensku značne pokleslo, lebo i iné krajiny sú po stránke hospodárskej na úpadku. Niekoľko ľudí sa vysťahovalo na hospodárské práce i do Čiech, takže hustota obyvateľstva v našom karji v poslednej dobe poklesla.

Hustota obyvateľstva

     Na 1 km² pripadá 139 obyvateľov.

Premávkové pomery

     Cez obec vedie vicinálna cesta (obecná) 4 m široká. V obci sú tiež ulice, ktorými vedú tiež obecné cesty, široké však len 2,50 m. Pozdĺž cesty sú vysadené stromy, pri strmších brehoch potoka sú i palesáty a na stromoch sú znaky turistov. Predtým nešla cesta týmto smerom. Stará cesta smerovala od „Stúp“ na pravo popod „Vrchy“ popri Jakošove (mlyne z dola dediny). V tom čase bola terajšia cesta len malým chodníčkom. Bolo to veľké poľahčenie pre robotníkov každodenne putujúcich do B. Bystrice a zase nazad domov, keď sa postavila cesta nová. Stará cesta viedla bahennou pôdou a bola o mnoho dlhšia, než nová.

     Touto novou vicinálnou cestou prídeme do Radvane na asfaltovú hradskú a odtiaľ smerom na juhovýchod do obce Kremnička. Hradská pokračuje ďalej do Zvolena.

     Do susednej obce Horné Pršany sa chodí chodníkom, než cestou, lebo je ním bližšie. Teraz ale práve dokončujú stavbu vicinálnej cesty na Hor. Pršany, ktorá vedie od hlavnej hradskej na Zvolen cez Piesky a popri voj. skladištiach s dosť veľkým stúpaním do Hor. Pršian.

     Tiež do Skubína, Jabrikovej, Tajova a Králik sa prechodí najviac chodníkom. Vozom po ceste je o mnoho ďalej a je to aj zbytočné obchádzanie.

     Dopravným prostriedkom do našej obce sú povozy, ale už pozorujeme pokrok doby. Mnohí majú kola, na ktorých prídu do práce včas a cestou sa neunavia. Niektorí majú i motocykle. Autá prichodia do obce dosť často, hlavne s potravinami pre družstvo. Pošta sa odnáša každý druhý deň z Radvane nad Hronom.

     Najbližšia železničná stanica je v Radvani n/Hr., odtiaľ sa môže cestovať alebo hore smerom na B. Bystricu a ďalej na Brezno alebo smerom dolu na Zvolen.

Verejné sriadenie

     Naša obec nemá notársky úrad, ale podlieha notárskemu obvodnému úradu v Radvani n/Hr. V právnych záležitostiach podlieha okresnému úradu v B. Bystrici. V obci sú dve školy a síce obecná a ev. a. v. cirkevná. Obecná je novozriadená škola a vlastnej budovy dosiaľ nemá, ale jej zariadenie sa pripravuje. Z tej príčiny dosiaľ kooperuje s ev. a. v. ľud. školou a používa jej miestnosti i učebných pomôcok. Ev. a. v. ľud škola bola založená, ako som už prv poznamenal, slovenským básnikom a buditeľom, radvanským ev. a. v. kňazom Andrejom Braxatorisom Sládkovičom. Predtým sa vyučovalo u Jána Kubančeka, ktorý mal zároveň i krčmu. Učil len tých, ktorí sa dobrovoľne prihlásili a ktorí mu za výučbu platili. Táto škola im však prospela v tom, že boli volení za rychtárov, výborníkov a iných obecných hodnostárov.

     Chrám Boží ani faru v obci nemáme. Sme filie patriace matkocirkvi v Radvani. Matkocirkev v Radvani n/Hr. obetave spravuje pán farár Július Szeneš. Zvláštnej budovy pre obecný úrad nemáme. Výborové schôdze sa vydržiavajú v miestnosti Potr. družstva. Notariát a pošta je v Radvani, odtiaľ je donášaná každý druhý deň. Četnícka stanica je v Kráľovej. O bezpečnosť v noci sa stará nočná stráž, ktorú vykonáva ročne volený obecný strážnik (bachtár) i s dvoma občanmi, ktorí každú noc z dom do domu kráčajú. Táto stráž dozerá na nočný kľud, tulákov legitimuje a v prípade vypuknutia požiaru zvoní a zobúdza členov hasičského sboru.

     V obci je založený „Dobrovoľný hasičský sbor“ so 42 členmi. Vystrojenie hasičstva je dostatočné a mužstvo pilne cvičí a chvalitebne učinkuje pri požiaroch, lebo členovia sú zväčša mladí a odvážní.

Sociálne, humánné a kultúrné sriadenia

     V roku 1909 bolo založené „Potravné družstvo“, ktoré však postrádalo schopných činovníkov a účinkovalo so strátami, takže ho zamýšľal predseda r. 1921 rozpustiť. Keď ale r. 1921 bol zvolený nový predseda a jemu sa dostalo vedenie družstva do rúk, nastala hneď zmena. Družstvo sa vzkriesilo a pozdvihlo, ba behom dvoch rokov dala sa postaviť i budova pre družstvo, zaokrytá čiastočne i zo svojich prostriedkov. Doteraz účinkuje prospešne svojim účelom a prospieva svojim členom, ba niekedy i nečlenom družstva.

     V úradnej miestnosti Potr. družstva je umiestené i „Úverné družstvo“ pre Malachov a Horné Pršany. Toto družstvo bolo založené v roku 1923. Od tej doby tiež s dobrým výsledkom prospieva chudobným a núdznym svojou samaritánskou službou. Členovia z Hor. Pršian sa dožadujú dôvernejšieho jednania, ba čo viac pomýšľajú na sriadenie vlastného úverného družstva.

     V úradnej miestnosti Potr. družstva bol tiež dočasne umiestnený „Čítací a vzdelávací spolok“, ktorý založil pán kolega Miloš Meško, správca – učiteľ. On bol i predsedom Potr. družstva a všemožne sa staral o zveľadenie Malachova po stránke hospodárskej i kultúrnej, za čo mu patrí srdečná a úprimná vďaka občanov. Vynikol i ako veľmi dobý pedagog. Jeho práca bude vždy v živej pamäti hodnotne ocenená a tieto riadky píšem na prianie všetkých občanov.

     Čítací a vzdelávací spolok pozdejšie poklesol a zanikol, pretože sa nenašiel po odchode p. kolegu M. Mešku človek, ktorý by ho i naďalej úspešne viedol a zveľaďoval.

     Obec má svoju knižnicu, v ktorej je 80 sväzkov. Niektoré knihy sú hodnotné a zasluhujú väčšej pozornosti, než im bola dosiaľ venovaná. Mnohé knihy sa nesprávnym vedením stratily. Okrem tejto vlastnej knižnice je pridelená našej obci putovná knižnica „osvetového sboru“. Táto je uložená v škole a jej vedením je poverený učiteľ. O niektoré knihy je veľký záujem, iné ostávajú nepovšimnuté.

     O zveľadenie kultúry a povznesenie duševného života v Malachove sa stará tunajší „Divadelný krúžok Andreja Sládkoviča“. Neúnavný predseda jeho J. Cimmerman svojou horlivou a obetavou prácou urobil z neho dobrý divadelný súbor, ktorý častejšie predstaví obecenstvu hodnotné kusy. Každá hra je pod dozorom a vedením predsedu dokonale nacvičená a zasluhuje si plným právom obdivu. Krúžok má dnes už dosť talentovaných a osvedčených hercov. Prajem mu i v ďalšej činnosti mnoho zdaru!

     Zo stanoviska kultúrneho treba vyzdvihnúť i činnosť I. odielu skautov junákov v Malachove. Tento oddiel vykonal tiež mnoho a to hlavne zásluhou svojho vodcu, Juraja Kováča. Tunajší skautský oddiel má 24 členov, ktorí sú podelení do 4 skupín. Každá skupina má svojho radcu, ktorý ju vedie a cvičí. Je to veľmi krásna práca a každý pochopí jej účel, keď pozná, akú lásku k prírode a k práci vzbudzuje skautská výchova. Z radov skautov vychádzajú statoční, ušľachtilí a dokonalí mužovia. Prajem mnoho zdaru a vytrvalosti bratovi Jurajovi Kováčovi i ostatným bratom.

     Po stránke sociálnej a náboženskej musíme vyzdvihnúť činnosť nášho odboru Slovenskej Ev. a. v. Jednoty. Vedením horlivého a úprimného brata predsedu Jána Kubiša náš odbor účinkuje blahodárne. Každý mesiac má schôdzu s nábožným rozjímaním. Pri tom sa preberú niektoré otázky, týkajúce sa spolkových záležitostí. Tunajší odbor má .... členov. Prajem  mu zo srdca, by sa zveľaďoval i naďalej a by udržoval našu vieru v čistote.

Stavby

     Každá obec je charakteristickou svojimi stavbami. A tak i naša obec. Domy sú väčšinou súkromné, stavané ako príbytky. Verejné budovy sú, škola, potrav. družstvo, dve siene zábavné, jedna v Potr. družstve a druhá v dome p. O. Bušovského. V tejto druhej sieni zadržiava tunajší divadelný krúžok A. Sládkoviča svoje predstavenia. Treťou verejnou budovou je zvonica.

     V našej obci je ešte i niekoľko starých domov, ktoré sú síce už v chátralom stave. Tieto staré domy sú z dreva. Novšie domy sa stavajú zo skaly. Pri stavbe domov majiteľ musí znášať i nepredvídané trovy, bo murári, keď založia základy domu a vymurujú ich rovno so zemou, pýtajú „gruntovné“ – totiž gazda musí ich pohostiť. Keď vystavia steny domu, pýtajú si „glajchovô“. Tesári, keď vyložia väzbu na steny, pripravia peknú „viechu“ a vytýčia ju na hrebeň do štítu. Gazda im musí dať za to „viechovô“. V našej obci, ako som počul, sa udržuje zvyk, že majiteľ hotového domu zavre do izby prvú noc mačku alebo psa, aby nocovaly najprv ony na novej hospode.

     Staré domy drevené boly jednoduché, necifrované. Nové murované domy ozdobia tiež len jednoduchou fasádou. Zariadenie vnútorné u starých bolo jednoduché, totiž bola v izbe jedna posteľ, 1 stôl v niektorom kúte, okolo stien lavice a pri dverách v kúte sporák, v dávnejšej dobe kozub. Izba slúžila i za kuchyňu. Po stenách sú obrazy svätých a podobizne rodinné. Vo dvore hneď pri dome je maštal a košiar, aby z izby alebo z komory sa mohly dvere na maštali zapreť alebo zamknúť. Pri maštali je chliev pre ošípané a na ňom kurien. Ďalej vo dvore je postavený štál (humno) na krm a obilie. Maštal je pre rožný statok a košiar je pre ovce.

     Chudobnejší ľudia cez tuhú zimu neradi vetrajú svoje príbytky, ba upchajú okná až na štvrtinu machom aby im zima a čerstvé povetrie neprišlo do izby. Robia to z toho dôvodu, lebo majú málo kuriva. Zámožnejší majú izby väčšie a aj zariadenie ich je krajšie. Svoje izby poriadne vetrajú. Kúria drevom a svietia petrolejovou lampou.

     Nedávno koncom júla tohoto roku 1934 zaviedli elektrické svetlo v našej obci, najprv do Potr. družstva a na hlavnú ulicu, pozdejšie rozšíri sa svietenie elektrinou i do súkromných domov, lebo i Malachov musí kráčať s duchom doby. Na tento účel venovala obec značné peniaze.

Prírodné krásy obce

     Náš kraj leží v romantickej doline, zo všetkých strán obklopenej lesnatými kopcami. V lete i v zime poskytuje naša obec očiam pohľad na čarokrásné panoráma hôr. Preto je aj východiskom turistov, ktorí sa idú pobaviť  na chatu na Suchom vrchu alebo sa pokochať krásou Kremnických hôr. Cez obec často prechádzajú turisti a výletníci, ktorí idú buď z Kremnice na B. Bystricu alebo opačným smerom. Keď raz uvidia tie krásné miesta, nezabudnú tak ľahko na ne a keď majú príležitosť, vracajú sa k nim.

V Malachove,                                                                                                                     Viliam Martiny

dňa 30. VIII. 1934                                                                                                                     spr.-uč.