Priezviská Malachova a ich prímenia

     Isto väčšina z nás sa aspoň raz zamyslela nad tým, aký pôvod a význam má naše meno a tiež priezvisko, prípadne kde má svoje korene alebo ako sa rodina dostala k podobe svojho dnešného priezviska.

     Dnešný spôsob pomenúvania osôb sa stabilizoval v 17. a 18. storočí a úradne bol kodifikovaný v období jozefínskych reforiem koncom 18. storočia. Za významný predel sa pokladajú aj rozhodnutia Tridentského koncilu (1545 – 1563) o používaní mien a o vedení matrík.[1] Je všeobecne známe, že priezviská pôvodne nejestvovali. Iba postupne sa ku krstným menám začal pridávať prídomok (predikát), ktorý od 16. storočia začína mať funkciu priezviska.

     Keďže do 15. storočia slúžilo pre identifikáciu konkrétnej osoby iba jedno meno, bolo potrebné v listinách jednotlivca presnejšie identifikovať, odlíšiť od iného nositeľa rovnakého mena aby nedošlo k zámene. Najčastejšie sa pridávali k osobným menám prímená. Ak sa dedili po otcovi, boli to patronymiká, ak po matke, tak matronymiká. Tvorili sa rozličnými príponami (napr. Matejov syn Jakub – Jakub Mateje). V 15. až 17. storočí sa začali pridávať mená podľa funkcie (richtár, prísažný, zvonár), povolania, remesla (mlynár, kolár), majetku, bydliska alebo iných identifikačných znakov totožnosti. Prímeno zvyčajne vytváral zhotovovateľ písomnej listiny, v ktorej použil živú prezývku rodiny alebo iné vyššie uvedené rozlišovacie znaky, ktoré neboli dedičné a ich používanie nebolo záväzné. Stávalo sa, že jedna osoba mohla mať v rôznych písomnostiach aj rôznu podobu prímena. Niektoré prímená boli, alebo sa stali trvalými prezývkami pre rodinu a označovali sa nimi aj potomkovia a neskôr sa z nich stali priezviská. Povinne používať priezvisko vyvinuté z prímenia nariadil až Jozef II. na konci 18. storočia.[2]

     Po uzákonení používania priezviska sa najčastejšie v komunite dediny pridávalo k priezvisku aj naďalej druhé meno teda prímenie. Keďže v dedine bolo veľa rovnakých priezvisk, rozlišovali sa ním menovci. Prímenie sa mohlo i dediť, často však okolie vymyslelo priliehavejší, nový, niekedy aj posmešný variant. Často vznikali z mena otca, rodného priezviska manželky alebo matky, alebo z funkcie, povolania, rodiska atď. V obci tak všetci obyvatelia poznali druhých skôr podľa prímenia ako podľa priezviska, ľudia niekedy prijali prímenie za rovnocenné priezvisku. Problémy priniesli až súpisy obyvateľstva, pretože ľudia i celé rodiny používali niekedy priezvisko, inokedy prímenie či dokonca oboje.[3]

     Situácia v Malachove nebola iná. Tak ako sa v minulosti jednotlivé sídla rozrastali aj počet obyvateľov Malachova pomaly narastal. Menovci, čiže osoby s rovnakým krstným menom a priezviskom boli preto náležitým prvkom malachovskej komunity. Jeden z dôvodov takejto diferenciácie bol aj pomerne úzky okruh používaných krstných mien. V prostredí Malachova ale aj v širšom okolí Banskej Bystrice (najmä na dedinách) boli najčastejšie používané tieto mužské krstné mená: Ján, Juraj, Ondrej, Matej, Martin a Pavol. U žien tvorili skupinu najpoužívanejších krstných mien, mená ako Anna, Mária, Zuzana a Júlia. Táto skutočnosť si nevyhnutne vyžadovala potrebu rozlíšiť príslušníkov toho istého priezviska podľa určitých charakteristických znakov.

     Jedným z častých dôvodov pre vznik prímenia v Malachove bolo priradenie rodného priezviska manželky k priezvisku manžela (napr. Kubiš Kollár, Dobrota Chovan, Klačan Bahýl, Klačan Spišiak, Snopko Šajdák, Bušovský Púchy, atď.) alebo pridaním krstného mena otca k priezvisku, ktoré bolo tvorené rozličnými príponami (napr. Krnáč Adamovie, Krnáč Samov, Kubiš Palovie, Šajdák Martinkovie). Ďalším podnetom pre vznik prímenia boli napríklad vlastnosti alebo charakteristické telesné či povahové črty pomenúvanej osoby (napr. Dobrota Brčko, Dobrota Bevko /Belko/, Haring Malý, Kapusta Štrbko, Šajdák Bezruky). Medzi prímeniami sú varianty, ktoré vznikli z funkcie (napr. Strelec Komisár, Haring Prísažný), zo zamestnania alebo remesla (napr. Dobrota Vachman /tzn. strážca, hlásnik/, Dobrota Maliar, Snopko Valaškár, Kubiš Cestár, Krnáč Bačovie), zo sociálnej situácie (Dvorský Sirota), z pomenovania zvierat (napr. Dobrota Sojka, Haring Borsiak /tzn. jazvec/, Krnáč Muška, Riečan Svrčok, Strelec Kukučka) a tiež podľa pôvodu, predchádzajúceho bydliska, či miestnej príslušnosti alebo lokality (napr. Dobrota Zpodhája, Dobrota Zpodhrušky, Kapusta Zpálenice, Klačan Zvŕšku, Krnáč Zdediny, Krnáč Zosklepu, Krnáč Selčan /toto prímenie je utvorené z rodiska manželky/, Riečan Radvančan, Riečan Zdoliniek, Šajdák Zpredku, Snopko Zpivničky).

Výberový zoznam malachovských prímení