Prírodná chladnička pri Malachove funguje dokonale
Ľadových cencúľov a kvapľov sa tu môžete dotknúť aj v teplých májových dňoch. Spôsobuje to mikroklimatická anomália.
MALACHOV. Ľadové diery, Mraznica, alebo jednoducho prírodná chladnička. Tak nazvali odborníci neveľké lesné územie pod bralom Dolná skala neďaleko Malachova. Na cencúle, ľadové kvaple, či jednoducho na zamrznuté plochy tu totiž môžete naraziť aj koncom mája.
Krajinný ekológ Vladimír Druga hovorí, že tento výnimočný jav spôsobuje mikroklimatická anomália. Je jedným z autorov prírodovedného náučného chodníka v okolí Malachova a práve Ľadové diery považuje za veľmi atraktívnu zastávku na tejto trase.
Geologickú schému anomálie vypracoval krátko po jej objavení popredný slovenský geológ a vysokoškolský pedagóg Ivan Križáni, ktorý sem neraz podnikol cestu aj so svojimi študentmi. Vždy ich dopredu upozornil, aby si aj v príjemných jarných dňoch pribalili so sebou teplé oblečenie. „Možno spočiatku nechápali, čo im hovorím, ale prišli na to hneď, ako sme na územie Ľadových dier vošli. Vyťahovali z plecniakov všetko, čo sa dalo, lebo taký teplotný skok nečakali. Niekedy im boli dobré aj pršiplášte,“ hovorí s úsmevom o mieste, kde je teplota vždy o niekoľko stupňov nižšia ako v blízkom okolí.
FOTO: VLADIMÍR DRUGA
Čo spôsobilo anomáliu
Keď ide turista po lesnej ceste smerom k Ľadovým dieram, dostane sa k veľkému kamennému kužeľu, ktorý vznikol rútením skál zo stien horského brala Dolná skala. Ivan Križáni vysvetľuje, že do veľkých podzemných dutín v balvanitej sutine pod bralom zateká počas zimného obdobia mrazivý vzduch, ktorý mení podzemnú vodu na ľad.
Vďaka tomu, že bralo a okolitý les úplne chránia sutinový priestor pred slnečnými lúčmi, teplý jarný vzduch len ťažko roztápa podzemné ľady a aj po ich roztopení iba veľmi pomaly vytláča ľad z tejto prírodnej chladničky.
A práve vďaka mrazivým podzemným dutinám medzi veľkými blokmi andezitu a "výduchom" ľadového vzduchu môžeme aj na povrchu obdivovať neobvyklý jav - uprostred zelených rastlín sa nachádzajú ľadové útvary.
„Samozrejme, že to, dokedy počas jari ľad na tomto mieste vydrží, je závislé aj od teplotného priebehu jarných mesiacov. Ak nie sú veľké horúčavy, zvykne tu ľad vydržať aj do prelomu mája a júna,“ hovorí.
FOTO: VLADIMÍR DRUGA
Mikroklimatická anomália za sebou ťahá aj vegetačnú
Vladimír Druga dodáva, že vplyvom mikroklimatickej anomálie vznikla okolo výduchov mrazivého vzduchu aj vegetačná anomália. Jednoduchšie povedané, vegetačná inverzia na tomto malom priestore spôsobuje, že tunajšie rastlinstvo je odlišné než to, ktoré sa nachádza možno len desiatky metrov ďalej. Darí sa tu predovšetkým machom a lišajníkom, či rašeliníku. Keďže na machu sa páči aj hríbom, počas leta sa tu dá naraziť na pekné kúsky.
Kvôli chladu a extrémom podložia rastie nad nezalesneným svahom prirodzená smrečina, čo je tiež neobvyklý jav.
FOTO: VLADIMÍR DRUGA
zdroj: https://bystrica.sme.sk/